Fascinujúca história plemena

Čínsky chocholatý pes je starodávne plemeno, ktorého pôvod siaha tisíce rokov dozadu. Tento malý, elegantný pes je známy nie len svojou jedinečnou vizážou – má hladké telo bez srsti, pričom na hlave, chvoste a labkách má dlhšie chlpy, čo mu dodáva charakteristický „chocholatý“ vzhľad. Druhým je mnou obľúbený variant s dlhou srsťou, ktorý sa nazýva „powderpuff“ – labutienka.

Pôvod a legendy

História čínskeho chocholatého psa je plná tajomstiev a legiend. Pochádza pravdepodobne z Číny, kde bol chovaný ako spoločník kráľovských rodín a bohatých vrstiev. Tieto psy mali význam aj v tradičnej čínskej medicíne, kde sa verilo, že majú liečivé vlastnosti. Ich prítomnosť bola považovaná za symbol šťastia a prosperity.

Existujú dve hlavné teórie o jeho pôvode. Jedna tvrdí, že plemeno vzniklo v Ázii nezávisle v dôsledku genetickej mutácie. Druhá teória hovorí, že jeho vývoj ovplyvnili nahé psy z iných častí sveta, ktoré sa k nemu dostali obchodnou výmenou. Zaujímavé je, že nahé psy sa objavili nezávisle na rôznych miestach sveta, čo naznačuje, že ich výskyt je výsledkom prirodzených genetických mutácií.

Najstaršie záznamy o existencii čínskych chocholatých psov pochádzajú z obdobia dynastie Han, približne spred 1 200 rokov. Psy bez srsti boli považované za „svätyňových psov“, pretože ich vyššia telesná teplota údajne liečila neduhy a zmierňovala bolesti. Uctievanie týchto psov bolo rozšírené aj medzi budhistickými mníchmi, ktorí ich považovali za duchovných pomocníkov a „prorokov“. Záznamy tiež ukazujú, že v 13. storočí sa čínski chocholatí psi nazývali „koníčky“ a ich chlpy na krku zdobili drahokamy a cenné nefrity.

Historické záznamy a obchodná výmena

Čínsky chocholatý pes sa dostal z Číny do iných častí sveta najmä vďaka obchodníkom a námorníkom. Bol obľúbený na lodiach, kde sa využíval na lov potkanov. Na lodiach mal dvojakú úlohu – okrem lovu potkanov sa s ním obchodovalo v prístavoch. Vďaka obchodnej výmene sa plemeno rozšírilo do rôznych častí sveta a stalo sa obľúbeným domácim miláčikom.

Za jeden z najstarších dôkazov o existencii nahých psov sa považuje spis Roberta Plota z roku 1686 pod názvom Přírodopis Staffordshiru, v ktorom autor popisuje tieto jedinečné psy. Podobne boli obľúbené aj medzi indiánmi v Amerike, kde ich využívali na zohriatie počas zimných nocí.

Prvé kroky v Anglicku a Amerike

V Anglicku bol čínsky chocholatý pes prvýkrát vystavený v roku 1881 v meste Maidstone a v roku 1902 bola čierna fena menom Fatima zapísaná do anglickej plemennej knihy. Fatima bola označovaná ako „severný chocholatý číňan“, avšak nemala žiadnych potomkov, a teda chov v Anglicku stagnoval.

V Amerike sa čínske chocholaté psy prvýkrát objavili v roku 1885 na výstave psov Westminster v New Yorku. (Výstava Westminster Kennel Club Dog Show, ktorá sa každoročne koná v New Yorku, je jednou z najstarších psích výstav na svete, pričom jej prvý ročník sa uskutočnil už v roku 1877.) Následne sa v roku 1926 toto plemeno objavilo v USA aj na výstave vo Filadelfii. Chov v Amerike bol výrazne ovplyvnený Deborou Woodovou. Táto ikonická postava v histórii čínskeho chocholatého psa v USA, zohrala kľúčovú úlohu pri záchrane plemena. Deborah Woodová vlastnila chovateľskú stanicu Crest Haven. Od 30. rokov 20. storočia až do svojej smrti v roku 1968 viedla podrobnú plemennú knihu čínskych chocholatých psov, kde zaznamenávala rodokmene, chovné línie a kľúčové informácie o jednotlivých jedincoch. Jej plemenná kniha bola považovaná za základ pre ďalší vývoj plemena, pretože systematicky zdokumentovala všetkých známych jedincov týchto psov v tom čase.

Informácie o nej možno nájsť v historických dokumentoch a knihách venujúcich sa histórii kynológie.

Moderný chov a uznávanie plemena

Moderný čínsky chocholatý pes si získal popularitu najmä v 20. storočí, vďaka svojej priateľskej a hravej povahe, ako aj svojmu exotickému vzhľadu. V 60. rokoch 20. storočia sa chov znovu oživil, keď Ruth Harissová doviezla „Číňanov“ z Ameriky do Anglicka. V USA sa v tom čase nachádzala aktívna základňa tohto plemena, v značnej miere ovplyvnená prácou vyššie menovanej Deborah Woodovej a jej chovateľskej stanice Crest Haven. Psy, ktoré Ruth Harissová priviezla do Anglicka, mali zásadný vplyv na založenie modernej chovateľskej línie v Spojenom kráľovstve.

V roku 1969 bol v Anglicku založený prvý klub čínskeho chocholatého psa, ktorý pravdepodobne vychádzal z práce a úsilia Ruth Harissovej a ďalších chovateľov. Vďaka týmto importom a následnému chovu sa v Anglicku vytvorili stabilné línie, ktoré prispeli k rozvoju plemena a jeho uznaniu a vypracovaniu predbežného štandardu plemena. Osrstená varianta „powderpuff“ bola však oficiálne uznaná až v roku 1984, pričom jej zaradenie výrazne pomohlo rozvoju a zdraviu plemena.

V roku 1986 Anglická kynologická organizácia (The Kennel Club) schválila štandard čínskeho chocholatého psa. Plemeno bolo následne uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) a zaradené do skupiny č. 9 (spoločenské a toy psy), sekcia 4 (naháči). Platný štandard bol aktualizovaný 13. októbra 2010.

V roku 2006 vznikol Slovenský klub chovateľov čínskych chocholatých psov a jeho prvou predsedníčkou sa stala pani Iveta Dudášová. Náš klub od svojho vzniku nepretržite pracuje na rozvoji plemena čínsky chocholatý pes, kladie si za cieľ usmerňovať chov, rozvoj a propagáciu tohto čistokrvného plemena.

Klub chovateľov čínskych chocholatých psov (KCHČCHP-SR) je členom Únie kynologických klubov (UKK), ktorá je zastrešená Slovenskou kynologickou jednotou (SKJ) s členstvom v Medzinárodnej kynologickej federácii (FCI).

KCHČCHP-SR má samostatnú právnu subjektivitu, riadi a vykonáva dohľad nad chovateľskou a s tým súvisiacou činnosťou pre plemeno Čínsky chocholatý pes, podporuje jeho zdravý odchov v súlade so schváleným štandardom FCI. Riadi a prostredníctvom svojich orgánov kontroluje dodržiavanie chovateľského poriadku, etických princípov a kódexov chovateľa, ako aj ďalších kynologických smerníc, zákonov a vyhlášok SR, FCI, SKJ, UKK a KCHČCHP-SR týkajucich sa chovu a ochrane zvierat.

Klub sa ďalej venuje organizácii výstav, propagácii plemena, vzdelávaniu, ako aj zdieľaniu informácií o plemene a súvisiacich oblastí a aktívne sa podieľa na rozvoji kynologickej činnosti aj v spolupráci s ďalšími chovateľskými klubmi.